Viktória Revická

Ako veľmi sa korene pod asfaltom krútia


Performance Ako veľmi sa korene pod asfaltom krútia poeticky stiera rozdiely medzi živými a neživými entitami a nabáda k scitlivovaniu k svojmu okoliu. Ukazuje predstavu života pod našimi mestami, ako sa korene hýbu pod asfaltom, ako sa prepletajú a komunikujú. V kombinácii so zvukom a spevom autorského textu sa ocitáme v otvorenom a úprimnom rozmýšľaniu nahlas, čím sa dostávame do trápnych a zraniteľných situácii, ktoré nám môžu byť povedomé.  Aby sme porozumeli princípu neľudských aktérov, potrebujeme upustiť od nutnosti veci pomenovať, ale začať ich vnímať.


Performerky a performer: Soňa Kúdeľová, Viktória Revická, Michal Zoller
Hudba: Dáša Buliková
Mix: Adam Badí Donoval
Kamera a zvuk: Juraj Starovecký
Kostýmy: Matej Grznár
Styling: Petra Nela Pučeková

Kurátorka: Štefánia Ďuricová
Koncept a text: Viktória Revická


Tento projekt formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.
---

Dýchať sa má nosom

Vo vnútroštátnych letoch záchranná vesta nedáva zmysel

Na zdravie sa povie, keď si niekto kýchne a keď si ľudia pripíjajú

Ako veľmi sa korene pod asfaltom krútia

Izbové rastliny by mali vidieť na oblohu, aby sa im darilo

V šachu treba myslieť minimálne o 2-3 ťahy dopredu

Vždy sa má presádzať do o dva centimetre väčšieho kochlíka

Ako inak rastú šišky?


Ako sa tam krútia netuším, ale tuším ako sa cítia

Snívalo sa mi, že som v lese, stretla som zviera a išlo ma zabiť
Zobudila som sa na pokoj, že je to zviera a nie človek

Rozhovor o výstave:

https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/348492/ako-velmi-sa-korene-pod-asfaltom-krutia-vo-vsg



How Much the Roots Twist under the Asphalt


The performance How Much the Roots Twist Under the Asphalt poetically blurs the distinction between living and inanimate entities and encourages sensitization to one's surroundings. It shows the idea of life under our cities, how roots move under the asphalt, how they intertwine and communicate. Combined with the sound and vocals of the author's lyrics, we find ourselves thinking out loud in an open and honest way, putting us in awkward and vulnerable situations that may be familiar. To grasp the principle of non-human actors, we must release the need to label things and instead begin to sense them.



Performers: Soňa Kúdeľová, Viktória Revická, Michal Zoller
Music: Dáša Buliková
Mix: Adam Badí Donoval
Camera and Sound: Juraj Starovecký
Costumes: Matej Grznár
Styling: Petra Nela Pučeková

Curator: Štefánia Ďuricová
Concept a text: Viktória Revická

This project was supported by the Council of art in the form of a scholarship.
---

On domestic flights, a life jacket makes no sense

Blessings are given when someone sneezes and when people toast

How much the roots twist under the asphalt

Houseplants should see the sky to thrive

In chess, you need to think at least 2-3 moves ahead

Always only transplant into a two centimetre larger pot

How do cones actually grow?

Do big trees have more feelings?


I have no idea how they twist in there, but I know how they feel


I dreamt that I was in the forest, I met an animal and it went to kill me

I woke up peaceful knowing it was an animal and not a human


Nekončiaca polievka


Výstup z rezidencie v Slovenskej národnej galérii Schaubmarov mlyn, počas ktorej sme spoločne s hosťami*tkami a návštevníkmi*čkami dve soboty varili nekončiacu polievku zo surovín, ktoré priniesli namiesto vstupného. Z každej navarenej polievky sa odobral "základ", ktorý sa použil na ďalšie varenie. Spoločné varenie nám otvorila performance Evy Takácsovej s názvom Spoje a počas varenia som sa rozprávala s hosťami*tkami o ich tvorbe, ktorá sa týka jedla, záhrady, fermentovania, nápojov, ovocných stromov a pod.. Boli nimi:
Dávid Koronczi, Martina Szaboová, Eva Takácsová, Samuel Chovanec, Letorast/Dávid Fendrich, Ine concepts.

Fotografky: Denisa Horváthová a Nikola Čemanová

Komentár k eventu:
https://dennikn.sk/3532671/nekonecna-polievka/

Endless Soup


The result from the residence at the Slovak National Gallery, Schaubmar's Mill, during which we cooked an endless soup on two Saturdays together with guests and visitors, using ingredients brought by visitors instead of admission fees. From each cooked soup, a 'base' was taken, which was used for further cooking. The communal cooking was opened by Eva Takács's performance entitled 'Spoje', and during the cooking, I talked with the guests about their creations related to food, gardens, fermentation, beverages, fruit trees, etc. Among them were:
Dávid Koronczi, Martina Szaboová, Eva Takács, Samuel Chovanec, Dávid Fendrich, Ine concepts.

Photographers: Denisa Horváthová and Nikola Čemanová.

Kvasný pohyb / naživo


Pohybová performance Kvasný pohyb stvárňuje kvasný proces. Performerstvo sa stáva kvasinkami v kvasnej kultúre, ktorá prechádza svojim prirodzeným procesom- kvasením.

Neľudské pohyby jednobunkovcov, zvuky a živá esencia kvasinky, pohlcuje pozornosť, uvoľňuje telá a scitlivuje na bežným okom neviditeľný svet.

Performerstvo:
Juraj Bilený, Dominik Dolník, Soňa Kúdeľová, Júlia Pabst, Nela Rusková, Kristián Šmelko, Michal Zoller

Fotodokumentácia: 

@_isonative
Leontína Berková
@matej.kautman / @pan.priatel


Fermentation Movement / live

Performance  embodies the process of fermentation. Performers become the yeast in the fermentation culture, undergoing its natural process - fermentation. 

Non-human movements of unicellular organisms, sounds, and the living essence of yeast captivate attention, loosen bodies, and sensitize us to the ordinarily invisible world.


Performers:
Juraj Bilený, Dominik Dolník, Soňa Kúdeľová, Júlia Pabst, Nela Rusková, Kristián Šmelko, Michal Zoller

Photodocumentation: 

@_isonative
Leontína Berková
@matej.kautman / @pan.priatel

Kvasný pohyb/
videoperformance


Pohybová performance Kvasný pohyb stvárňuje kvasný proces. Performerstvo sa stáva kvasinkami v kvasnej kultúre, ktorá prechádza svojim prirodzeným procesom- kvasením.

Neľudské pohyby jednobunkovcov, zvuky a živá esencia kvasinky, pohlcuje pozornosť, uvoľňuje telá a scitlivuje na bežným okom neviditeľný svet.

Performerky:

Lucia Kupcová, Tatiana Takáčová, Veronika Verešová

Kamera:

Denis Kozerawski 

Kurátorka:

Nina Vidovencová

Fotodokumentácia: 

Kvet Nguyen

Trvanie: 24:36min



Rozhovor o výstave:
https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/290952/kvasny-pohyb-v-galerii-jozefa-kollara-v-banskej-...

Fermentation Movement / videoperformance


Performance  embodies the process of fermentation. Performers become the yeast in the fermentation culture, undergoing its natural process - fermentation.

Non-human movements of unicellular organisms, sounds, and the living essence of yeast captivate attention, loosen bodies, and sensitize us to the ordinarily invisible world.

Performers: 

Lucia Kupcová, Tatiana Takáčová, Veronika Verešová

Camera:

Denis Kozerawski

Curator: 

Nina Vidovencová


Photodocumentation: 

Kvet Nguyen 

Duration: 24:36 min.

Foam


Proces kvasenia od začiatku až po koniec, so sebou niesol častokrát premyslené procesy. Niektoré kultúry pri tom, ako vzývali bohov kvasenia, aby sa v kvasenom produkte konečne objavili žiadané bublinky, tancovali a spievali, dupali a kričali, iní zase ticho a v pokoji čakali, kým sa objaví pena. V tamtých dobách ľudia ešte nevedeli, že sa reálne modlia a vzdávajú úctu mikroskopickým rastlinkám. Moment čakania, je  momentom zrodu novej kvasnicovej kultúry. Je to moment, ktorý tisícročia prináša človeku radosť, rovnako ako prináša radosť kvasinke, ktorej je zabezpečený dostatočný prísun potravy v ideálnom teplotnom prostredí. Je to moment, kedy sa spája radosť zo života a radosť z interdependencie.

Spolupráca so Samuelom Chovancom.

Foam


The fermentation process from beginning to end often brought with it thoughtful processes. Some cultures, as they invoked the gods of fermentation for the desired bubbles to finally appear in the fermented product, danced and sang, stamped and shouted, while others waited quietly and peacefully until the foam appeared. In those times, people did not yet know that they were actually praying and paying homage to microscopic organisms. The moment of waiting is the moment of the birth of a new yeast culture. It is a moment that brings joy to humans for millennia, as it does to the yeast, which is ensured an adequate supply of food in an ideal temperature environment. It is a moment when the joy of life and the joy of interdependence come together. 

Collaboration with Samuel Chovanec.

Kompostovanie zraniteľnosti


Kompost myšlienok. Mentálny kompost. 

Compost of Vulnerability


Compost of thoughts. Mental compost.

Ministry of Loneliness

Ministry of Loneliness je dielo pre 150 rastlín a 15 performerov a performeriek.

Tvorivý tím:
ASFD divadlo
Matúš Gavorník
Juraj Mydla
Erik Pánči
Diana Pavlačková
Viktória Revická
Tatiana Takáčová
Peter Tilajčík
Magdaléna Žiaková

Foto: Natália Zajačiková

 
https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/271743/nova-inscenacia-asfd-divadla-reflektuje-samotu
https://mloki.sk/spolocne-nie-je-spolu/
https://asfd-divadlo.sk/en/inscenacie/ministry-of-loneliness/



Ministry of Loneliness

Ministry of Loneliness is a piece for 150 plants and 15 performers.


Creative team: 
ASFD divadlo
Matúš Gavorník
Juraj Mydla
Erik Pánči
Diana Pavlačková
Viktória Revická
Tatiana Takáčová
Peter Tilajčík
Magdaléna Žiaková


Photo: Natália Zajačiková

Motion Diaries


Performance Tatiany Takáčovej a Viktórii Revickej vznikla každodenným zapisovaním vnemov o svojom tele, emóciach a prežívaniach- počas celého mesiaca, cyklu.

“...RytmusTempoVnemDych
Vnímať vlastné tempo. Počuť ho. Naslúchať mu. Nechať sa ním viesť.
zrýchlený tep, znížený tlak, rýchle krvácanie, pomalý čas, prekrvenie

dýchať vlastný oddýchnutý dych
zvútra vnútri zoseba dnu
neochota znechutenie
silná bolesť
tichá sila
tažkosť.plnosť...”

Fotodokumentácia: Nina Pacherová

Motion Diaries


The performance by Tatiana Takáčová and Viktória Revická was created through daily recording of experiences about their bodies, emotions, and perceptions - throughout the entire month, cycle.

Photo: Nina Pacherová

Papilárne línie
2020

nevyfarbuje sa za čiarou

neplače sa na verejnosti

nesmeje sa, keď je človek sám vo verejnom priestore

nepozerá sa na seba do zrkadla pri iných osobách

pije sa až po štrngnutí

nesťažuje sa, iba ak doplníme vetu, “nechcem sa sťažovat”

nechváli sa a keď áno, opäť na to upozorníme

vie sa, čo robiť a prečo, ak nie, rýchlo sa vymyslí dôvod

každý životný krok má byť dopredu premyslený

slovo neviem odoberá z hodnoty a pozornosti

samostatnosť vyžaduje zachovať tvár a nepriznávať výkyvy

sukňa by nemala byť kratšia, ako dĺžka rúk

rozdeluje sa pracovný čas od voľného, a to ako sa máme, riešime mimo pracovnej doby

 

dotykom sa zastavuje prítomnosť
rýchlo
sa pomaly dotknúť

celoplošným kontaktom cítime teplo
pohybom prstov vieme odhadnúť tvrdosť pokožky a štruktúru
tým by sme mohli vediet určit rasu aj vek
pomalé a silné prechádzanie dlaňou po tele

aj pri kresbe nastáva pocit dotýkania
vytváraním plochy, štrutúr, identity
tieň na hrudi a pri kľúčnych kostiach

počuť nádych a výdych

 

dotykom prerážame veľkú bariéru
vzťah sa ním posúva o tri kroky
prvý krok je hovorenie o rodine
druhý je každodenný kontakt
tretí je dotyk

a potom sa človek stáva blízkou osobou
keď sa dotýkame blízkej osoby prvýkrát, na každom spojení záleží
nechávame si omrvinky naplňujúceho pocitu, ktorý nás robí závislými
niekedy ho môžeme nazvať živiteľom
nastáva neverbálna komunikácia

 

čiarky, ktoré máme na vankúšiku prstu, priliehajú na čiarky druhej osoby
ako touch button na telefóne

buď sa odomkne alebo nás nepustí
stále sú ďalšie dva pokusy
potom je nutné čakať minútu
neskôr 10 minút
ak stále nie, tak 30min a následne hodinu
hodina čakania

človek si rozmyslí, či mu to za to stojí

zaplnením svojho času neostáva priestor pre osobné situácie a procesy v tele
väčšinou sa to neskôr prejaví, ale pri dobre naučenom ovládaní sa v spoločnosti, je možné to schovať ešte hlbšie

príde mihot

stiahnutie hrude

preblesk v hlave

ale povinnosti sú akútnejšie
vlastné veci vyriešime neskôr

keď vychladneme, vytriezveme, prefiltrujeme a pochopíme, že sú aj “horšie globálnejšie veci” ako osobné citlivé sračky,   

bytie

únava
padavé telo
nehybná hmota tuku a svalov
napínanie
potreby, povinnosti, aktivity
všetko bokom kvôli prekonaniu nedostatku energie
káva dávno nie je pomocníkom, dokonca naopak
rapídna únava
dlhé žmurky
ťažká pokožka
vonkajšie rohovky ju napínajú
prižmúrenie

dlhý nádych
pauza
krátky výdych
rýchly mik
dlhý nádych

 

vzduch zväčšuje miesto a predlžuje čas

na vankúšiku prstu máme citlivú pokožku

rýchlym a silným nárazom sa nám poškodí štruktúra a termoregulácia

vzájomným dotykom vzniká nová štruktúra a spoločné teplo

povzbudzuje sa potlapkaním na plece

na smútok a neistotu sa verbálne navrhne objatie

dotykom sa vchádza do priestoru, ktorý nám nepatrí


Foto: Adam Lukáč

Úrad pre meranie osobných zón

Počas performance hľadám pomocou otázok /od najbežnejších po najintímnejšie/ hranice osobného priestoru, pričom prekonávam vlastné
osobné hranice. Hranica osobnej zóny môže byť v prípade dosiahnutia diskonfortných otázok zastavená vami alebo mnou. Výslednú hranicu zaznamenávam farebnou páskou na zem, čím vzniká celková vizuálna inštalácia v priestore.

Office for Measuring Personal Zones

During the performance, I explore personal space boundaries through questions, ranging from the most common to the most intimate, while overcoming my own personal boundaries. In case discomfort arises from the questions, the personal space boundary can be stopped by you or me. The resulting boundary is marked with colored tape on the ground, creating an overall visual installation in the space.

Transformačné etudy


Prácou Transformačné etudy reagujem pohybom na ruchy prostredia.



























Transformational Etudes


Through the work of Transformational Etudes, I respond to environmental noises with movement.

Predstav si, ako sa majú tvoje slzy


V projekte Predstav si, ako sa majú tvoje slzy spracovávam už nepotrebnú plachtu, ktorá je farbená cibuľovými šupkami, čím dochádza k využitiu materiálov vyčlenených ako odpad. Cibuľa okrem iného spúšťa slzy.

Zafarbená textília má z jednej strany nápis ,,Plač = uvedomenie si svojej citlivosti“  a z druhej strany ,,Plač ≠ nezvládnutie situácie“.
Vreckovky, ktoré vzniknú rozstrihaním textílie symbolizujú, že plač aj iné emócie by mali byť, zžité s nami, našou každodennosťou bez zbytočného upozorňovania na ich príčinu. 
Vreckovka je priestor, pre naše transparentné slzy.


...

Aké by to bolo, ak by vedeli slzy rozprávať?

Mohli by sa uraziť, keď sa za ne hanbíme.

Možno by nám vynadali za to, ak ich vedome nepoužívame a popierame.

Možno by nám vysvetlili, že nie sú len pre smútok a nie len pre náš smútok.

Alebo, že chcú byť videné.

Pravdepodobne by sa kyslo zatvárili, kebyže zistia, ako niekedy reagujeme na iné slzy.

Alebo, že z nich mávame stres.

 

Sú vzácne, avšak zároveň nechcené.

Nevídané, nevítané. 

 

Vnímané aj ako hanba, aj ako potupnosť.

U mužov ženskosťou. U žien detinskosťou.

...


Imagine, How Your Tears Are


In the project "Imagine, How Your Tears Are," I repurpose an unnecessary sheet, which is dyed with onion skins, thereby utilizing materials designated as waste. Onions, among other things, trigger tears. The dyed fabric bears the inscription "Tears = Awareness of Sensitivity" on one side and "Tears ≠ Inability to Handle a Situation" on the other side. The handkerchiefs created by cutting the fabric symbolize that tears and other emotions should be integrated into our daily lives without unnecessary emphasis on their cause. 

The handkerchief provides space for our transparent tears.

...

What if tears could speak?
They might feel offended when we feel ashamed of them.
Perhaps they would scold us for not consciously using them and denying them.
Maybe they would explain to us that they are not just for sorrow and not just for our sorrow.
Or, that they want to be seen.
They would probably grimace sourly if they found out how we sometimes react to other tears.
Or, that we get stressed by them.

They are precious, yet unwanted.
Unprecedented, unwelcome.

Perceived as both shame and disgrace.
In men, femininity. In women, childishness.

...

Svetlov

Svetlo sa stalo mojou obsesiou, závislosťou, fetišom. Počas toho sa vo mne otvorili témy dvojjedinnosti, rozpoltenej osoby v sebe a hľadania vlastnej identity.


Svetlov

Light has become my obsession, dependency, fetish. During this time, themes of duality, the split self, and the search for my own identity opened up within me.